Dušan
Životopis
Rodina a pôvod
Pochádza z učiteľskej rodiny. Vyštudoval gymnázium a Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove, odbor slovenský jazyk a výtvarná výchova. Koncom roku 1988 odchádza pracovať do Bratislavy.
Otec, PhDr. František Štraus, Csc. bol vysokoškolský učiteľ, profesor, literárny vedec. Spočiatku bol aktívny a presvedčený komunista. Pre politické postoje v roku 1968 bol vylúčený z komunistickej strany. V nasledujúcich dvoch desaťročiach normalizačného režimu musel opustiť miesto vysokoškolského učiteľa, bol prenasledovaný, mal zákaz pracovať v školstve aj publikovať. To malo veľký vplyv na celú rodinu. Kvôli zlému kádrovému posudku mal Dušan obmedzený prístup k vzdelaniu a následne tiež problém nájsť si po škole zamestnanie (mal zákaz učiť v okrese bydliska).
Roku 1990 otca habilitovali na docenta a neskôr ho vymenovali za profesora. Mohol začať opäť prednášať a publikovať. Matka Irena Štrausová bola učiteľkou na prvom stupni základnej školy. Dušan má dvoch mladších bratov.
Výtvarná tvorba a umelecké hľadanie
Po období výtvarných štúdií a hľadaní v rokoch 1974-1984 sa v roku 1987 vplyvom postmodernej maľby jeho výtvarný prejav ustálil na monumentálnej, tvarovo zjednodušenej, symbolickej tvorbe. V roku 1988 bol jedným z hlavných organizátorov známej československej výstavy Prešparty’88. V roku 1990 sa sťahuje aj so svojou rodinou do Bratislavy.
Rok 1992 bol jeho prelomovým rokom. Experimentoval s najrôznejšími performance. Okrem iného usporiadal samostatnú výstavu „Očista“, v Bratislave 1992, zorganizoval československú výstavu Prešparty 1992, kde sám vystavoval inštaláciu „Ukrižovanie“. Zúčastnil sa viac ako 40 kolektívnych výstav v galériách a výstavných sieňach na Slovensku, Čechách a Nemecku. Bol členom niekoľkých umeleckých združení. V rokoch 1989-2015 členom Slovenskej výtvarnej únie.
Život v sekte
Koncom októbra 1992 sa stáva aktívnym členom sekty Sri Chinmoy Centrum. Začína sa venovať duchovnej hudbe – takmer výhradne svojho guru, filmu, divadlu. K maľbe siahol už iba sporadicky.
V roku 1994 založil firmu Asteja (nákup a predaj železiarskeho tovaru), kde pracovali výhradne žiaci Sri Chinmoya. Koncom roka ju previedol na obchodnú firmu Madal Bal, ktorej vlastníkom je rakúska spoločnosť žiakov rovnakého mena. Na Slovensku sa stal riaditeľom a od roku 1998 aj konateľom, kde pôsobil až do svojho odchodu zo Sri Chinmoy Centra v júni roku 2015.
Aj keď sa prestal takmer úplne venovať výtvarnej tvorbe, využil svoje členstvo v Slovenskej výtvarnej únii a v roku 1995 usporiadal výstavu obrazov Sri Chinmoya v prestížnej bratislavskej galérii Umelecká beseda (dnes Umelka). Na prelome rokov 1999 a 2000 založil vlastnú hudobnú skupinu žiakov Sri Chinmoya pod názvom Japaka Orchestra, s ktorou nahral 4 CD a natočil niekoľko videoklipov. Počas pôsobenia v sekte začal pravidelne behať, medzi iným zabehol okolo 40 maratónov a niekoľko ultramaratónov.
V roku 2009 sa cez abstraktnú maľbu vrátil k výtvarnému umeniu, počítačovej grafike a fotografovaniu. V rokoch 2013-2014 absolvoval fotografickú školu a začal profesionálne fotiť, čím sa živí dodnes. Tiež pokračoval v písaní poviedok. Od roku 2010 absolvoval niekoľko kurzov tvorivého písania, aby v roku 2018 po ôsmich rokoch snaženia dopísal román „So slonom na pleciach“.
Aktuálne
Od roku 2015 žije a pracuje ako fotograf v Prahe a je spoločníkom cestovnej kancelárie. Životopisný román „So slonom na pleciach“ vyšiel 19.4.2022 na Slovensku vo vydavateľstve IKAR.