O knihe

Autoritatívny otec so sklonom k ​​agresívnemu a manipulatívnemu konaniu bol ten, kto zasadil prvé semienko budúcich udalostí. A hoci jeho výchova bola viac než tvrdá, snažil sa mu Viktor vždy a za každú cenu zavďačiť. Spočiatku jeho názory považoval, vzhľadom na jeho vzdelanie a postavenie, za dôležité. Dokonca dôležitejšie ako svoje vlastné. Postupom času sa ich názory začali rozchádzať, a to dokonca tak veľmi, že mu veľa vecí robil Viktor napriek. Osobnosť otca sa z jeho života začala pomaly vytrácať. Viktor sa ju snažil nahradiť až fanatickým záujmom o výtvarné umenie, maľovaním, štúdiom a neskôr aj založením vlastnej rodiny.

Napriek tomu mal veľa otázok, na ktoré mu umenie nedokázalo dať uspokojivé odpovede. Rodinný život mu tiež neprinášal dostatočné naplnenie, a preto obrátil svoju pozornosť na okultné vedy a meditácie. A práve v tomto okamihu vstupuje na scénu sekta,  ktorá neomylne a iste určuje jeho budúci duchovný smer.

Manželka Libuša Pergerová správanie svojho manžela spočiatku tolerovala a dúfala, že sa jedná len o nejaký dočasný experiment a že Viktor časom pochopí, že ona a ich syn sú pre neho v živote to najdôležitejšie. Márne. Viktor bol ale v tom čase tak hlboko ponorený do života v sekte, že v nej už nedokázal vidieť životnú partnerku, ale nepriateľa, ktorý mu chce vziať a zničiť jeho duchovný život.

Medzitým opúšťa Viktor zamestnanie a po vzore starších žiakov Sri Chinmoya zakladá tzv. duchovný podnik Madadal, kde sa stal konateľom aj riaditeľom v jednej osobe. Okrem toho veľmi aktívne pomáhal organizovať stretnutie svojho Guru so známymi osobnosťami, napr. s prvým slovenským prezidentom Michalom Kováčom, ktorý dokonca ocenil Sri Chinmoya prezidentskou medailou.

Keď už bola Libuša naozaj v koncoch, obrátila sa s prosbou o pomoc na svojho svokra, otca Viktora, uznávaného literárneho vedca profesora Ivana Pergera. Ten sa mu spočiatku snažil ukázať, aká nebezpečná sekta je, nakoniec sa ale rozhodol synovi pomôcť, napríklad opakovanou nomináciou Sri Chinmoya na Nobelovu cenu za literatúru. To viedlo v konečnom dôsledku k posilneniu Viktorovi pozície v rámci sekty, k vymenovaniu oficiálnym lídrom pre Slovensko a získaniu duchovného mena Japaka.

Po 16 rokoch Viktorovej aktívnej práce v spoločenstve guru Sri Chinmoy v roku 2007 zomrel. Ubehlo pol roka a skonal aj Viktorov otec Ivan Perger. Hrdina knihy tak stratil dve istoty vo svojom živote a upadol do depresií. Začínali v ňom navyše postupne rezonovať v sekte utajované škandály Sri Chinmoya, ako je sexuálne zneužívanie žiačok, cieľavedomá manipulácia a zvrátené správanie k oddaným členom sekty, čo malo za následok dehonestáciu samotného vodcu v jeho očiach. Viktor pochopil, že on sám sa stal aj obeťou manipulácie a podvodov a rozhodol sa zo spoločenstva odísť. Ale cesta von bola oveľa ťažšia a komplikovanejšia, než sa spočiatku zdalo. Najväčšou prekážkou mu bol strach, neistota a pochybnosti, či sa dokáže vrátiť späť k bežnému životu mimo spoločenstva a začať plnohodnotný život.

To vyústilo v snahu podeliť sa o svoj príbeh a úplne pravdivo a bez príkras opísať život v sekte v románe So slonom na pleciach, aby ukázal, aké ľahké je stať sa obeťou manipulácie a aké ťažké je pokúsiť sa z nej vymaniť. Autor nechce viesť boj proti sektám, ani si nerobí ambície poučovať ľudí, ako majú naložiť so svojím životom. Chce iba podať pravdivé svedectvo o živote v sekte a pomôcť včas rozpoznať manipulátorov s ich deštruktívnymi technikami.