Krst knihy

Knihu so Slonom na pleciach sme riadne pokrstili v nedeľu 8.5.2022 

Oslava vydania autobiografie bola pre pozvaných hostí v komornom prostredí vo vínnom bare La Suite Praga v Prahe. O to viac bola akcia osobnejšia.
Celý program pohotovo a skvele moderovala Karolina Štraus Idris, manželka Dušana Štrausa, bez ktorej, ako sám povedal, by knihu nikdy nedopísal.

Na úvod programu zazneli tóny gitary a spevu v podaní Honzy Minarčíka, bývalého člena skupiny Japaka Orchestra, ktorej kapelníkom v Centre Sri Chinmoya bol práve Dušan Štraus.

Honza Strmiska, bývalý žiak Centra, sa ujal čítania niekoľkých úryvkov z knihy. Je to práve on, kto sa v knihe objavil medzi hlavnými postavami.

Nasledoval trochu netradičný akt samotného krstu knihy v podobe výzvy – priania knihe do budúcnosti – čo by sudičiek, prítomných spisovateľov, kamarátov, ktorí sa spolu s autorom stretli na kurze tvorivého písania v roku 2011 v Hrozenkove. Tam sa Dušan zoznámil aj s Karolinou, svojou manželkou a tam sa začal písať príbeh Viktora Pergera.

Markéta Dočekalová, lektorka kurzu tvorivého písania, učiteľka, spisovateľka v úlohe prvej sudičky zaželala knihe:

„Hovorí sa, že pri prvej knihe je najdôležitejšie, aby bola a pri druhej sa vraj hľadí na to, aká je. My sa ale nemusíme báť toho aká kniha je, veríme, že je dobrá. Po druhé, myslím si, že naozaj stojí za prečítanie. Je to fajn čítanie v slovenčine.

Fakt ma to bavilo, nech som siahla do akejkoľvek časti knihy.

Dušan, nech sa vám kniha páči aj o dvadsať rokov, keď ju otvoríte. Nech si netrháte vlasy, že ste to mohli napísať lepšie. Nech máte pocit, že ste to napísali v danej chvíli najlepšie, ako ste mohli.“

Šárka Denková, aktívna spisovateľka, majiteľka vydavateľstva, pokračovala ako druhá sudička: „Ja ti, Dušan prajem, aby tá knižka bola zašpinená, otrhaná, pretože pôjde z ruky do ruky, pretože jej budú čítať stovky a stovky ľudí.

Aby bola vypredaná vo všetkých kníhkupectvách, aby si ju medzi sebou ľudí požičiavali, pretože na pultoch nebude…

a to je najkrajšie čo si môže spisovateľ priať…“

Tretia sudička bol spisovateľ Otto Hurťák: „Som strašne rád, že Dušan po tých rokoch knihu dopísal. Myslím, že táto knižka by mala ešte robiť niečo iné ako pobaviť, informovať. Ja osobne by som jej prial, aby život, životný štýl, dušu mnohých ľudí, ktorí by inak spadli do nejakej sekty, po prečítaní knihy sa tomu vyhli. Alebo aj tých, ktorí niekde v sekte sú a možno po prečítaní knihy im pomohlo sa z toho dostať …“

Vítězslav Jareš, spisovateľ: „Vitaj v klube a mám radosť, že to máš…“

Alexandra Hrouzková, psychologička, odpovedala na otázku, prečo vchádzajú ľudia do sekty:

„Obvykle tomu predchádza kríza v osobnom živote. Môže to byť zlyhanie v partnerskom vzťahu, nezhody v rodine, v zamestnaní, ľuďom chýba zmysel života. Na to posledné reagujú hlavne mladí ľudia v puberte 16-17 rokoch. Potom príde niekto, nejaká známa autorita, alebo duchovná komunita ako je napríklad Sri Chinmoy Centrum, ktorá im odpovie na tieto a podobné otázky a prijme ich medzi seba. Oni sa zrazu cítia strašne fajn. Rýchlo zapadnú do nového kolektívu, ktorý nahradí ich utrpenie a prijmú často prísne pravidlá… Ale ako ľahko do takého spoločenstva vstúpili, o to ťažšie sa im z neho po rokoch odchádza. Majú predovšetkým strach z bežného života, že zlyhajú, že ho nezvládnu.

Na to, aby zo sekty odišli potrebujú veľkú guráž, získať vnútornú silu, a to nie je vôbec jednoduché.

O to je cennejšie, keď to niekto dokáže.“

V atmosfére, ktorú sme na krste zdieľali s blízkymi ľuďmi, bol priestor aj na otvorenú diskusiu. Tej sa zúčastnili aj prítomní bývalí členovia Centra.